INŠTITÚT VODNEJ POLITIKY, v zastúpení RNDr. Elena Fatulová,
Repná 1, 821 04 Bratislava
Slovenská asociácia životného prostredia, v zastúpení Ing. Vladimír Mosný, PhD.,
Povraznícka 8, 811 05, Bratislava
Národná recyklačná agentúra Slovensko, v zastúpení Ing. Ján Plesník,
A. Hlinku 2568/33, 960 01 Zvolen
Výzva Vláde Slovenskej republiky, Národnej rade Slovenskej republiky, Ministerstvu
investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky
Požadujeme plnenie záväzkov v ochrane vôd
Slovensko zákonom ustanovilo, že „Voda ako životne dôležitá zložka životného prostredia je nenahraditeľná surovina a prírodné bohatstvo, ktorá má strategický význam pre bezpečnosť štátu a ktorej nedostatok môže spôsobiť ohrozenie života a zdravia obyvateľstva alebo ohroziť plnenie základných funkcií štátu“. Slovensko je strechou Európy, z ktorej podstatná časť zrážkových vôd odteká z územia krajiny. To zvyšuje zraniteľnosť vodných zdrojov a riziko dopadov klimatickej zmeny na ľudí, životné prostredie a ekonomiku.
Slovensko sa v roku 2004 pri vstupe do Európskej únie zaviazalo presadiť európsku vodnú
politiku podľa záväzných požiadaviek Rámcovej smernice o vode. Prijalo záväzok, že najneskôr do roku 2027 dosiahne dobrý stav/potenciál všetkých útvarov povrchovej
a podzemnej vody, zastaví zhoršovanie ich stavu, splní záväzky prijaté na úseku odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd, zabráni strate biodiverzity spojenej s riekami a mokraďami.
Skutočnosť je však iná.
1. Napriek sľubom a verejným vyhláseniam Slovensko doteraz na svojom území európsku
vodnú politiku nepresadilo a nerešpektuje ju, hoci od vstupu do Európskej únie uplynulo
už viac ako 17 rokov. Zodpovednosť nesie Ministerstvo životného prostredia SR (ďalej
len „ministerstvo“), ktoré nerešpektuje Rámcovú smernicu o vode a vykonáva dvojtvárnu
vodnú politiku. Pre Európsku komisiu vypracúva povinné hodnotiace správy, v ktorých na
základe nekorektných a zavádzajúcich údajov dokazuje bezproblémové napredovanie
v plnení záväzkov. Ministerstvo dlhodobo odmieta sprístupniť verejnosti relevantné údaje,
ktoré by ho usvedčili z klamstiev. V praxi ministerstvo naďalej presadzuje „starú vodnú
politiku“, ktorú uplatňovalo pred vstupom do EÚ. V rozpore so záväznými smernicami
EÚ a zákonmi Slovenskej republiky, ktoré razantnejšie chránia vodné zdroje, preferuje
využívanie vôd na úkor jej ochrany. Ochranu vôd ignoruje a iba ju predstiera.
2. Kľúčovým nástrojom na presadenie komplexnej ochrany vôd sa mali stať plány
manažmentu povodí (u nás Vodný plán Slovenska). Ministerstvo doteraz nedokázalo
vypracovať reálny a zmysluplný plán opatrení na dosiahnutie dobrého stavu vôd. Prvý
a druhý Vodný plán Slovenska, prijaté v rokoch 2009 a 2015, boli formálne dokumenty,
ktoré boli vypracované účelovo z dôvodu, že boli podmienkou pre čerpanie finančných
prostriedkov z eurofondov. Tretí Vodný plán Slovenska, ktorý vypracovalo súčasné
vedenie ministerstva, sa kvalitou od predchádzajúcich dvoch plánov nelíši. Rozsiahly 900
stránkový dokument nemožno nazvať plánom na dosiahnutie dobrého stavu vôd. Je to
chaotický kompilát rôznych výskumných úloh. Absentujú v ňom konkrétne údaje
o znečisťovateľoch, rozsahu znečistenia a vyhodnotenie dopadov na stav vodných
útvarov. Bol vypracovaný v rozpore s Rámcovou smernicou o vode a vodným zákonom.
2
Pritom na jeho vypracovanie (vrátane zabezpečenia monitoringu) bola podľa dostupných informácií vynaložená suma minimálne 50 mil. Eur z verejných zdrojov (štátneho rozpočtu, eurofondov). Program opatrení neobsahuje konkrétne a adresné opatrenia na dosiahnutie dobrého stavu vôd. Pod falošnou zámienkou ochrany vôd v ňom záujmové skupiny presadzujú svoje riešenia, ktoré si cez Vodný plán Slovenska pripravujú pôdu pre čerpanie finančných prostriedkov z eurofondov a Plánu obnovy. Neobsahuje žiadne kriteriálne parametre vodných útvarov, ktoré by mohla verejnosť kontrolovať a porovnávať vývoj zlepšovania alebo zhoršovania stavu vodných útvarov.
3. Pod zámienkou ochrany vôd je cez Vodný plán Slovenska presadzovaný program sanácie environmentálnych záťaží. V skutočnosti ide účelový program geologických prác, za ktorým stoja geologické a sanačné firmy. Bol vypracovaný podľa geologickej legislatívy, ktorá nie je zosúladená s Rámcovou smernicou o vode. Nepodlieha kontrole plnenia environmentálnych cieľov, ani kontrole efektívnosti vynaložených finančných
prostriedkov. V rokoch 2016 – 2021 bola na program vynaložená z eurofondov suma
takmer 200 mil. Eur. Výsledkom sanačných projektov sú tisícky strán záverečných správ
z geologických prác. Vyhodnotenie dosiahnutého pokroku a efektívnosti programu nebolo
vykonané. Ďalší program sanácie environmentálnych záťaží na obdobie 2022 – 2027,
predtým než bol vypracovaný, sa stal súčasťou tretieho Vodného plánu Slovenska. Na
program majú byť údajne poskytnuté finančné prostriedky vo výške 280 – 300 mil. Eur.
Predpokladaný účinok navrhovaného programu je iluzórny, rovnako ako aj jeho prínos pre
dosiahnutie dobrého stavu podzemných vôd.
4. Cez tretí Vodný plán Slovenska sa presadzuje aj ďalší problematický program
„revitalizácie“ povrchových tokov. Ide o nový nešpecifikovaný program, ktorý nemá
oporu ani v Rámcovej smernici o vode, ani vo vodnom zákone. Pod zámienkou
„revitalizácie“ sa pod tlakom niektorých mimovládnych organizácií, v rozpore s platnou
legislatívou, začalo s odstraňovaním vodných stavieb. Zásahy do vodných tokov sa
vykonávajú bez vyhodnotenia dopadov na stav vodných útvarov a protipovodňovú
ochranu. Často sa vykonávajú bez vodoprávnych a stavebných povolení (ignorovanie
vodného zákona). Program pripomína nezákonne a neodborne realizovaný program
revitalizácie krajiny v rokoch 2010 – 2012 (ktorý vyústil do nedávnej katastrofy v Rudne
nad Hronom) a ďalších nemedializovaných čiernych vodných stavieb s dopadom na
občanov a ich majetok. Na program „revitalizácie“ má byť údajne poskytnutá suma 750
mil. Eur z Plánu obnovy (informácia z médií).
5. Vodný plán Slovenska neobsahuje vyhodnotenie vplyvov a dopadov nových vodných
stavieb na stav vodných útvarov. Vodné stavby sa často budujú bez vodoprávnych
povolení, bez posudzovania ich vplyvu na vodné útvary. Bez právoplatných
vodoprávnych povolení (nedostupných verejnosti) sa mnohé stavby aj prevádzkujú.
Nemonitoruje sa priamy vplyv stavieb na kvalitu vôd, hydrológiu, faunu, flóru
a nevyhodnocuje sa zhoršujúci sa ekologický stav vodných útvarov. Príkladom sú
kanalizácie, protipovodňová ochrana, prevádzka malých vodných elektrárni,
odvodňovacie stavby (mnohé financované z eurofondov).
6. V treťom Vodnom pláne Slovenska absentuje vyhodnotenie stavu plnenia/neplnenia
záväzkov, vyplývajúcich zo smernice o čistení komunálnych odpadových vôd. Hoci
Slovensku bezprostredne hrozí „infringement“ s následkom sankčných postihov,
ministerstvo nenavrhuje adekvátne opatrenia na jeho odvrátenie.
7. V treťom Vodnom pláne Slovenska absentuje vyhodnotenie poľnohospodárskeho
znečistenia podľa požiadaviek dusičnanovej smernice, najmä odlíšenie znečistenia
z poľnohospodárskych zdrojov od komunálnych zdrojov (žumpy). To znemožňuje
správne vykonávať spoločnú poľnohospodársku politiku, zriadiť efektívne programy
rozvoja vidieka a kontrolovať požiadavky krížového plnenia v oblasti vôd.
8. Implementácia ďalších európskych smerníc ako je smernica o pitnej vode, smernica
o prioritných (nebezpečných látkach) je vyhodnotená formálne, bez údajov, iba na základe nepodložených tvrdení.
9. Ministerstvo nevypracovalo druhé plány manažmentu povodňového rizika, ako súčasť
tretieho Vodného plánu Slovenska. Porušilo smernicu EÚ o hodnotení a manažmente
povodňových rizík, s následkom sankčných postihov.
10. Ministerstvo v treťom Vodnom pláne Slovenska priznáva, že dochádza k zhoršovaniu
stavu útvarov povrchovej a podzemnej vody a dobrý stav útvarov povrchovej a podzemnej vody sa do roku 2027 nedosiahne. No nerobí žiadne opatrenia, aby kritickú situáciu zmenilo. Spolieha sa na neodôvodnené výnimky z environmentálnych cieľov, ktoré však po roku 2027 nie sú prípustné. Slovensku hrozia za nesplnenie environmentálnych cieľov
Rámcovej smernice o vode sankčné postihy.
11. Ministerstvo kritickú situáciu zhoršuje legislatívnymi zmenami vodného zákona. Presadilo novelu vodného zákona, ktorá bola v Národnej rade Slovenskej republiky schválená 25. 11. 2021 (cez zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách). Namiesto sprísnenia pravidiel posudzovania dopadov infraštruktúrnych
projektov na stav vodných útvarov, zavádza formálny administratívny proces udeľovania
„výnimiek“ z environmentálnych cieľov, bez vykonania reálneho posudzovania a bez
účasti verejnosti (ignorancia Rámcovej smernice o vode, Aarhuského dohovoru, vodného
zákona, stavebného zákona, zákona o správnom konaní). Pritom ide o kľúčové
ustanovenia, umožňujúce zastaviť nekontrolované zhoršovanie stavu vodných útvarov.
Prijatým zákonom bolo legalizované obchádzanie jedného z najprísnejších článkov
Rámcovej smernice o vode, ktorý je pod osobitným dohľadom Európskej komisie (článok
4.7). Prijatá právna úprava uplatňovania článku 4.7 Rámcovej smernice o vode výrazne
zhorší ochranu vôd, porušuje Aarhuský dohovor, skomplikuje získavanie finančných
prostriedkov z eurofondov, napr. na financovanie výstavby diaľnic, projekty
protipovodňovej ochrany, výstavbu malých vodných elektrární a ďalších. Zákon bol
schválený napriek tomu, že Európska komisia v súčasnosti rozhoduje o „infringemente“
v súvislosti s porušovaním článku 4.7 pri výstavbe malých vodných elektrární.
12. Ministerstvo schválilo novú koncepciu vodnej politiky s výhľadom do roku 2050. Ide
o účelový dokument, ktorý odmietnutím „rigídnych“ požiadaviek Rámcovej smernice o
vode zásadne mení smerovanie vodnej politiky Slovenka. Je to amatérky dokument, ktorý
namiesto presadzovania integrovanej vodnej politiky podľa Rámcovej smernice o vode
presadzuje skupinové záujmy subjektov participujúcich na jej vypracovaní. Nezaoberá sa
príčinami neplnenia záväzkov Slovenska a nenavrhuje opatrenia na odstránenie
legislatívnych, administratívnych a odborných prekážok, ktoré bránia ich splneniu. Je
vysoký predpoklad, že nová koncepcia skomplikuje proces čerpania finančných
prostriedkov z eurofondov a Plánu obnovy z dôvodu nerešpektovania európskych noriem.
13. Ministerstvo neplní programové vyhlásenie vlády o skvalitnení údajov vo vodnom
hospodárstve a včasnej informovanosti verejnosti. V súvislosti s vypracovaním tretieho
Vodného plánu Slovenska ministerstvo odmietlo poskytnúť minimálne 90 %
požadovaných informácií. Verejnosti sa odmietajú poskytnúť vstupné údaje v správnych
konaniach o posudzovaní dopadov infraštruktúrnych projektov na stav vodných útvarov.
Porušuje sa Rámcová smernica o vode, zákon o poskytovaní informácií a Aarhuský
dohovor.
14. Ministerstvo neprijalo okamžité opatrenia, aby sa zabránilo podobným haváriám veľkých rozmerov, ako bola havária na vodárenských zdrojoch na Žitnom ostrove v roku 2015, nedávna havária na Hrone spôsobená únikom digestátu z nedostatočne zabezpečených skladovacích vakov, ako aj katastrofa v Rudne nad Hronom.
15. Ministerstvo nevykonáva žiadne opatrenia na odstránenie nedostatkov, ktoré nedávno
zistil Najvyšší kontrolný úrad pri kontrole kvality zdrojov pitnej vody – Správa
o výsledku kontroly 2020 Kvalita monitorovania podzemných zdrojov pitnej vody. Správa
bola prerokovaná aj v Národnej rade Slovenskej republiky.
16. Ministerstvo nezačalo s reorganizáciou štátnych podnikov v oblasti vôd s cieľom zvýšiť
ich efektivitu, ktorú prisľúbilo v programovom vyhlásení vlády.
17. Ministerstvo nereflektuje na odporúčania Európskej komisie (napr. dokument SWD(2019)
54 final z 26. 2. 2019), výzvy Európskeho parlamentu v uznesení zo
17. decembra 2020
o vykonávaní právnych predpisov EÚ o vode (2020/2613(RSP), ani pravidlá
o podmienkach financovania projektov z eurofondov. Neberie do úvahy skutočnosť, že
vznik európskeho prokurátora a v budúcnosti prokurátora pre životné prostredie zabráni
financovaniu projektov v rozpore s európskym právom. V tejto súvislosti poukazujeme na
zvláštne zmluvy, uzavreté v poslednom období (napr. zmluva z 25. 10. 2021 č. OPKZPPO1-SC123-2020-64/1 a zmluva z 29. 10. 2021 č. 26/ ODB/2021/40/21501, uzavreté na
rovnakú sumu na tvorbu metodík a koncepčných dokumentov).
18. Riešenie klimatických zmien zostalo iba v deklaratívnom riešení bez zohľadnenia zmien
spôsobených urbanizáciou a využívaním povodí na Slovensku. Dosiahnutie dobrého stavu
vodných útvarov je nevyhnutné pre adaptáciu krajiny na klimatickú zmenu. Podmienkou
úspešnosti programu adaptácie je presadenie systémových zmien v chaotickom
a nekoordinovanom riadení vodného hospodárstva, ktoré viedlo k strate kontroly štátu nad vodnými zdrojmi.
Viac ako šesť rokov sme v mene odbornej verejnosti neúspešne presadzovali ochranu vôd, založenú na rešpektovaní smerníc EÚ a prijatých zákonov. Vyčerpali sme všetky právne možnosti na dosiahnutie nápravy. Sme nútení bezmocne sa prizerať zhoršovaniu už dnes zlého stavu vôd, nezvratným zmenám v biodiverzite, druhovému úbytku rýb, zrýchlenému odtokového procesu s následkami zvýšenej frekvencie a intenzity výskytu povodní a sucha a chaosu v plnení legislatívnych predpisov na Slovensku. Žiaľ, kompetentné orgány ako Ministerstvo životného prostredia SR a Ministerstvo vnútra SR, naše opakované písomné upozornenia a výzvy k rešpektovaniu legislatívy Slovenskej republiky a EÚ dlhodobo ignorujú. Rovnako aj v pripomienkových konaniach k pripravovaným zákonom a koncepčným materiálom sú bez akejkoľvek protiargumentácie ignorované pripomienky odborníkov, ktorí v danej oblasti pracujú celoživotne. Rešpektujú sa pripomienky okruhu ľudí z politickým pozadím a generačného populizmu bez odborného zázemia.
Sme nútení hľadať nápravu u európskych inštitúcií, kde na základe našich podnetov
prebiehajú procesy riešenia sťažností. Skôr než sa obrátime na európske inštitúcie s ďalšími sťažnosťami apelujeme na čelných predstaviteľov štátu, aby z pozície najvyšších štátnych orgánov naštartovali nevyhnutný reformný proces vodnej politiky na Slovensku, s cieľom urýchliť plnenie záväzkov v ochrane vôd, a tak zabezpečiť ich trvalo udržateľné využívanie.
Bratislava, 10. 12. 2021
