Ing. Vladimír Mosný, PhD
Pripomienka k čl. I novelizačný bod 2
Odborná verejnosť v zastúpení Inštitút vodnej politiky, Repná 1, 821 04; Slovenská asociácia životného prostredia, Povraznícka č. 8, 811 05 Bratislava; Národná recyklačná agentúra Slovensko, Sídlo: A.Hlinku 2568/33, 960 01 Zvolen, Kontaktná adresa: Lučenecká cesta 2266/6, 960 01 Zvolen (ďalej len „odborná verejnosť“) nesúhlasí s pripojením slov do § 2 písm. b) v znení: „verejnou kanalizáciou sa rozumie aj samostatná čistiareň odpadových vôd, ak plní funkciu čistenia odpadových vôd vo verejnom záujme a prívod odpadových vôd do tejto čistiarne odpadových vôd sa zabezpečuje iným spôsobom ako stokovou sieťou, najmä dovozom fekálnym vozidlom.“.
V prípade neakceptovania pripomienky žiadame doložiť súlad so smernicou 91/271/EHS v tabuľke zhody.
Odôvodnenie:
Žiadame, aby sa používala terminológia upravená v smernici č. 91/271/EHS. Pre konkrétny prípad ide o definíciu pojmu „zberný systém“, ktorý je v citovanej smernici zadefinovaný ako „systém kanálov, ktoré zbierajú a odvádzajú komunálnu odpadovú vodu“. Poukazujeme na nejednoznačnú a nesprávnu transpozíciu citovanej definície, uvedenú v dvoch rozdielnych definíciách, a to v definícii „verejná kanalizácia“ (§ 2 písm. b) zákona a v definícii „stoková sieť“ (§ 2 ods. písm. j) nové e).
Pripomienka k čl. I bod e)
Odborná verejnosť upozorňuje na nesúlad pojmu „voda z povrchového odtoku“ v § 2 písm. e novely zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení „voda z povrchového odtoku voda z atmosférických zrážok, ktorá je odvádzaná verejnou kanalizáciou“ a definíciou pojmu v § 2 písm. i) vodného zákona v znení: „vodou z povrchového odtoku je voda zo zrážok, ktorá nevsiakla do zeme a ktorá je odvádzaná z terénu alebo z vonkajších častí budov do povrchových vôd a do podzemných vôd“.
Žiadame o zosúladenie rozdielnej terminológie.
Pripomienka odbornej verejnosti k § 36 súčasného znenia zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
Podľa § 36 ods. 3 písm. b) súčasného znenia zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách ministerstvo „vypracuje, schvaľuje, vyhodnocuje a aktualizuje plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie Slovenskej republiky (ďalej len „plán rozvoja“) vrátane časových harmonogramov jeho plnenia“.
Keďže plán rozvoja je strategickým dokumentom s celoštátnym dosahom, ktorý podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov schvaľuje vláda Slovenskej republiky, žiadame, aby požiadavka na schválenie plánu rozvoja vládou Slovenskej republiky bola doplnená do § 36 novely zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Súčasne žiadame doplniť požiadavku, aby posudzovanie tohto strategického dokumentu podľa zákona č. 24/2006 Z. z. zabezpečil rezortný orgán – Ministerstvo životného prostredia SR. Ďalej žiadame, aby do § 36 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách bola doplnená špecifikácia východiskových podkladov pre vypracovanie plánu rozvoja.
– Východiskové podklady o stokových sieťach – stokové siete – kanalizačné siete, ktoré sú na Slovensku rozdelené na jednotné a delené kanalizácie. Tieto vodné stavby v zmysle
vodného zákona sú definované základnými prevádzkovými parametrami (kvantitatívne a kvalitatívne), ktoré sú zakotvené v právoplatných vodoprávnych povoleniach. Údajovú základňu pre plán rozvoja tvoria vydané vodoprávne povolenia, zoznam vybudovaných splaškových a dažďových kanalizácií, vrátane kvantitatívnych parametrov, ktoré sú zo zákona monitorované a spracovávané v štátnej vodohospodárskej bilancii SHMÚ, účinnosť ČOV pri odvádzaní splaškových a dažďových vôd v jednotnej kanalizácii, vrátane údajov o maximálnych prietokoch, ktoré sú odvádzané obtokom a nie sú prečisťované v ČOV s uvedením zmiešavacích rovníc splaškových a dažďových vôd.
– Vyhodnotenie dopadov vybudovaných kanalizácií na stav útvarov povrchovej a podzemnej vody (ekologický, kvantitatívny, chemický) na základe výsledkov povinne monitorovaných kvantitatívnych a kvalitatívnych parametrov vypúšťania odpadových vôd z ČOV vrátane vyhodnotenia trendov.
V súvislosti s vyššie uvedenými požiadavkami poukazujeme na sporné záverečné stanovisko č. OU-BB-OSZP1-2021/002081, vydané 19.01.2021 k „Plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie Slovenskej republiky na roky 2021 – 2027“. Pre nesúlad s európskymi a národnými právnymi predpismi žiadame o jeho zrušenie.
Pripomienka odbornej verejnosti k zverejňovaniu situačných správ o likvidácii komunálnych odpadových vôd a kalu
Odborná verejnosť žiada doplniť povinnosť ministerstva, zakotvenú v ustanovení § 36 ods. 3 písm. f) súčasného znenia zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení: „zabezpečuje spracovanie a zverejnenie situačných správ na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií“, o povinnosť každé dva roky sprístupniť situačnú správu o likvidácii komunálnych odpadových vôd a kalu verejnosti.
Odôvodnenie: Zosúladenie s článkom 16 smernice 91/271/EHS.
Pripomienka odbornej verejnosti k monitorovaniu splaškových a dažďových vôd
Pre jednotlivé časti zákona žiadame uviesť konkrétne limitné ciele vyjadrené v merateľných ukazovateľoch
– vo verejných vodovodoch hranica zvýšenia percenta zásobovania obyvateľov SR z vodovodov, uvedenie špecifickej potreby a jej dlhodobú tendenciu, stanoviť výrobu pitnej vody s porovnaním na existujúce vodné zdroje, vybudované vodné zdroje s percentom ich využitia,
– odkanalizovanie splaškových vôd a aj dažďových vôd, ich percentuálne vyjadrenie v jednotnej a delenej kanalizácii, účinnosť čistiarní odpadových vôd, jej tendencia. Riešenie dažďových kanalizácii legislatívne bez navyšovania prietokov v jednotnej kanalizácii.
– stanovenie a zverejnenie strát vo vodovodnej a kanalizačnej sieti a postupné ich znižovanie s cenovými kompenzáciami pre obyvateľstvo.
– spresniť štátnu vodnú bilanciu ako kvantitatívnu, tak aj kvalitatívnu podľa skutočných odberov a vypúšťaní odpadových vôd v zmysle právoplatných vodoprávnych povolení a meraní v zmysle legislatívy o meraniach.
Pripomienka k čl. II. novelizačný body 1, 2. 3
Súhrnná pripomienka k novelizačným zmenám v čl. II v bodoch 1, 2, 3 , ktoré sa týkajú uplatňovania výnimky z environmentálnych cieľov podľa § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona (článok 4.7 Rámcovej smernice o vode) – pripomienka je zásadného charakteru
Odborná verejnosť žiada, aby sa z čl. II vypustili novelizačné zmeny zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), ktoré sa týkajú uplatňovania výnimky z environmentálnych cieľov podľa § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona (článok 4.7 Rámcovej smernice o vode), a to najmä novelizačné body 1, 2, 3. Novelizačné body 1, 2, 3 zrušili reálne posudzovanie dopadov na stav vodných útvarov podľa čl. 4.7 Rámcovej smernice o vode. Zásadná zmena, ktorá je v rozpore s európskou smernicou, nebola prekonzultovaná s verejnosťou.
Odôvodnenie:
Navrhované novelizačné body 1, 2, 3 sa len veľmi okrajové dotýkajú problematiky verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Je neopodstatnené, aby sa problematika povoľovania výnimiek z environmentálnych cieľov riešila nepriamou novelou cez zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Problematika súvisí s požiadavkami Rámcovej smernice o vode dosiahnuť záväzné environmentálne ciele. Novelizačné body upravujú za akých podmienok je možné povoliť výnimku z nesplnenia environmentálnych cieľov podľa článku 4.7 Rámcovej smernice o vode.
Navrhované novelizačné body 1, 2, 3 oproti platnej právnej úprave § 16 ods. 6 písm. b), § 16a, 16b, 16c vodného zákona:
– vylučujú obce a verejnosť z účasti na posudzovaní dopadov nových infraštruktúrnych projektov na stav útvarov povrchovej a podzemnej vody,
– obmedzujú aj tak nedostatočný prístup verejnosti k informáciám o aktuálnom stave útvarov povrchových a podzemných vôd a predpokladaných dopadoch na stav vodných útvarov po výstavbe,
– rušia reálne posudzovanie dopadov infraštruktúrnych projektov založené východiskových údajoch a nahrádzajú ho iba dodržaním administratívneho postupu, ktorý príslušné orgány štátnej vodnej správy môžu uplatňovať podľa vlastnej úvahy.
– výnimky z environmentálnych cieľov budú navrhovať a schvaľovať osoby bez akejkoľvek znalosti článku 4.7 Rámcovej smernice o vode a bez preukázania odbornej spôsobilosti.
Navrhovanými zmenami príslušné štátne orgány získavajú právomoc odmietnuť posudzovanie infraštruktúrnych projektov, ktoré spôsobujú zmenu fyzikálnych vlastností vodných útvarov (zmena hydrológie a morfológie) a zmenu hladiny podzemnej vody, a to bez zistenia skutočného stavu vecí, bez predloženia akýchkoľvek argumentov pre neposudzovanie a bez informovania a účasti verejnosti na rozhodovaní. Navrhovaným postupom sa legalizuje nezákonné a netransparentné udeľovanie výnimiek z environmentálnych cieľov, ktoré sa budú udeľovať bez reálneho posudzovania dopadov na stav vodných útvarov. Novelizačné body 1, 2, 3 čl. II sú v rozpore s čl. 4.7 Rámcovej smernice o vode, smernicou 2014/52/EÚ zo 16 apríla 2014, Aarhuským dohovorom, rozsudkom súdneho dvora vo veci C-461/13 z 1. júla 2015, zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, stavebným zákonom, metodickým usmernením EK č. 36 Výnimky z environmentálnych cieľov podľa článku 4.7 Rámcovej smernice o vode. Uzákonením navrhovaného formálneho posudzovania podľa čl. 4.7 Rámcovej smernice o vode sa otvára cesta nekontrolovateľnému zhoršovaniu stavu útvarov povrchovej a podzemnej vody. Navrhované zmeny sú v rozpore so zásadou prevencie a so zásadou trvalo udržateľného rozvoja. Podľa zásady prevencie môžu príslušné orgány schváliť činnosť bez testovania podľa článku 4.7, len ak nie sú žiadne vedecké pochybnosti, že táto činnosť nespôsobí zhoršenie ani ohrozenie dosiahnutia dobrého stavu/potenciálu. Dôkaz, na ktorom sa rozhodnutie zakladá, sa musí zdokumentovať (metodické usmernenie EK č. 36). Navrhované zmeny evidentne vyhovujú snahám lobistov, aby sa legalizáciou obchádzania posudzovania podľa čl. 4.7 Rámcovej smernice o vode zjednodušil prístup „blízkych“ subjektov k čerpaniu finančných
prostriedkov z eurofondov. Ide najmä o projekty protipovodňovej ochrany (presadzovaná sivá infraštruktúra), ministerstvom presadzované tzv. „revitalizačné projekty“, projekty malých vodných elektrární, výstavba diaľnic a iné. Slovensko nerešpektuje odporúčanie Európskej komisie v dokumente SWD(2019) 54 final z 26. 2. 2019 v znení: „Slovensko musí zabezpečiť dôkladné hodnotenie akýchkoľvek plánovaných nových úprav v súlade s požiadavkami rámcovej smernice o vode a podľa ďalších špecifikácií uvedených v rozsudku Súdneho dvora vo veci C-461/13. Používanie výnimiek podľa článku 4 ods. 7 musí byť založené na dôkladnom hodnotení všetkých krokov podľa požiadaviek rámcovej smernice o vode, najmä na posúdení skutočnosti, či pri projekte prevažuje verejný záujem a či prínos pre spoločnosť prevažuje nad zhoršovaním životného prostredia, a skutočnosti, či neexistujú alternatívy, ktoré by boli lepšou environmentálnou možnosťou. Tieto projekty sa okrem toho môžu uskutočniť iba vtedy, keď sa vykonajú všetky realizovateľné kroky na zmiernenie nepriaznivého vplyvu na stav/potenciál vodných útvarov. Príslušné informácie o uplatňovaní článku 4 ods. 7 sa musia uviesť v plánoch manažmentu povodia“.
Pripomienka k čl. II novelizačnému bodu 1
Odborná verejnosť žiada, aby ustanovenie § 16 ods. 10 vodného zákona bolo ponechané v súčasnom znení.
Odôvodnenie:
Navrhovaná zmena ustanovuje, že výnimku z environmentálnych cieľov môže povoliť orgán štátnej vodnej správy iba na základe žiadosti po splnení podmienok odseku 6 písm. b) bodov 1 až 4, to znamená bez posudzovania dopadov trvalo udržateľných rozvojových činností človeka a ich zmien a bez posudzovania dopadov zmien fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej vody na stav vodných útvarov. Návrh je v rozpore s čl. 4.7 Rámcovej smernice o vode.
Pripomienka k novelizačnému bodu 2 – pripomienka zásadného charakteru
Odborná verejnosť nesúhlasí s navrhovanými úpravami § 16a vodného zákona v novelizačnom bode 2 z dôvodu nesúladu návrhu s európskymi a národnými právnymi predpismi a Aarhuským dohovorom. Zásadne nesúhlasíme s tým:
– aby orgán štátnej vodnej správy vydával záväzné stanovisko, či sa vyžaduje výnimka z environmentálnych cieľov podľa § 16 ods. 6 písm. b vodného zákona bez posudzovania dopadov navrhovanej činnosti na stav útvarov povrchovej a podzemnej vody,
– aby predmetom odborného stanoviska bolo určenie, či pri realizácii činnosti môže dôjsť k „ovplyvneniu environmentálnych cieľov“ dotknutých vodných útvarov (v rozpore s Rámcovou smernicou o vode a bez vysvetlenia, čo sa myslí „ovplyvnením environmentálnych cieľov“),
– aby odborné stanovisko vydávala poverená osoba bez osobitného poverenia ministerstva, bez absolvovania odbornej prípravy na vykonávanie posudzovania podľa § 16 ods. 6 písm. b vodného zákona a na náklady žiadateľa (ide o obchodný kontrakt a nie nezávislé posudzovanie),
– aby orgán štátnej vodnej správy vydával záväzné stanovisko bez posudzovania dopadov činnosti na stav útvarov povrchovej a podzemnej vody, bez odborného stanoviska ministerstvom poverenej osoby a bez zdokumentovania odborných dôkazov, iba na základe vágneho ustanovenia ods. 4 „ak z predloženej žiadosti a projektovej dokumentácie vyplýva, že povaha činnosti si nevyžaduje jej posúdenie odborným stanoviskom“,
– aby neboli zverejnené žiadne informácie o navrhovanej činnosti, odborné stanovisko poverenej osoby a informácie o procese rozhodovania orgánu štátnej vodnej správy či sa vyžaduje výnimka z environmentálnych cieľov,
– aby obce a verejnosť boli vylúčené z účasti na posudzovaní/rozhodovaní či sa vyžaduje výnimka z environmentálnych cieľov,
– aby orgán štátnej vodnej správy zverejnil vydané záväzné stanovisko iba na dobu 15 a iba na svojom webovom sídle (nie webovom sídle ministerstva),
– aby orgán štátnej vodnej správy zverejnil dokumenty pre povolenie výnimky z environmentálnych cieľov (informácia, projektová dokumentácia, správa) iba na svojom webovom sídle a nie na webovom sídle ministerstva (súčasná úprava),
– aby rozhodnutie o povolení výnimky z environmentálnych cieľov zverejnil orgán štátnej vodnej správy na svojom webovom sídle po dobu 15 dní.
Odborná verejnosť žiada, aby predmetom posudzovania podľa § 16 ods. 6 písm. b vodného zákona boli všetky projekty, ktoré spôsobia zmeny fyzikálnych vlastností útvarov povrchovej vody (t.j. zmeny ich hydromorfologických vlastností – hydrologický režim, priechodnosť riek, morfologické podmienky), zmeny hladiny útvarov podzemnej vody (napr. odberom vody, ale aj modifikáciou povrchových vôd) a nové rozvojové činnosti v útvaroch povrchovej vody s veľmi dobrým stavom s rizikom zhoršenia stavu na dobrý.
Navrhujeme upraviť/zmeniť postup posudzovania podľa § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona (článku 4.7 Rámcovej smernice o vode), zakotvený v platnom znení § 16a vodného zákona, podľa nasledovný návrhov:
– v súlade so smernicou 2014/52/EÚ a usmernením Európskej komisie 2016/C 273/01 projekty, ktoré spadajú pod posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov, posudzovať v rámci spoločnej procedúry v jednom konaní podľa zákona č. 24/2006 a § 16a vodného zákona,
– ostatné projekty, nespadajúce pod posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov, posudzovať podľa § 16a vodného zákona (podľa metodického usmernenia č. 36 pod posudzovanie podľa čl. 4.7 Rámcovej smernice o vode môžu spadať projekty akejkoľvek veľkosti),
– posudzovanie podľa § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona (článku 4.7 Rámcovej smernice o vode) navrhujeme vykonať v súlade s metodickým usmernením č. 36 v dvoch krokoch:
1. krok – posúdenie uplatniteľnosti, ktoré bude zahrňovať:
1.1 zisťovanie potenciálnych vplyvov
1.2 určenie rozsahu budúcich skúmaní
1.3 zber a posúdenie údajov
2. krok – testovanie splnenia podmienok pre udelenie výnimky z environmentálnych cieľov,
– v § 16a ods. 4 vodného zákona doplniť údaje, ktoré sú nevyhnutné pre posúdenie dopadov na stav útvarov povrchovej a podzemnej vody (podľa metodického usmernenia EK č. 36) – dostatočne podrobné informácie o návrhu projektu (vrátane akýchkoľvek informácií o uvažovaných alternatívach) a použité zmierňujúce opatrenia; určenie potenciálne ovplyvnených vodných útvarov vrátane vodných útvarov proti prúdu, po prúde a priľahlých (napr. priľahlý útvar podzemnej vody vedľa útvaru povrchovej vody alebo naopak); veľkosť každého vodného útvaru; existujúce tlaky, aktuálny stav/potenciál príslušných útvarov povrchovej a podzemnej vody a súvisiacich prvkov kvality, vrátane nevyhovujúcich prvkov, a informácie o vzdialenosti konkrétnych EQR (hodnôt ekologickej kvality) k hraničným hodnotám oddeľujúcim dve triedy stavu, suchozemské ekosystémy, ktoré priamo závisia na podzemnej vode; cieľ RSV pre vodný útvar/plánované zmierňujúce opatrenia / opatrenia na základe programu opatrení uvedených v pláne vodohospodárskeho manažmentu povodí; iné projekty, ktoré môžu spôsobiť kumulatívne vplyvy; iné dotknuté právne predpisy (napr. smernica EIA alebo smernica o biotopoch),
– v § 16a ods. 7 bod b) vodného zákona vypustiť slová „projektovú dokumentáciu k navrhovanej činnosti a“ a nahradiť slovami „zámer navrhovanej činnosti a s údajmi podľa ods. 4“,
– v § 16a vodného zákona vypustiť ods. 12 v znení „Proti rozhodnutiu vydanému podľa odseku 1 nie je prípustné odvolanie“ (pre nesúlad s Aarhuským dohovorom),
– výsledky posudzovania musia byť v rozhodnutí orgánu štátnej vodnej správy riadne zdokumentované, podložené odbornými dôkazmi a kontrolovateľnými údajmi, a to v prípade, ak posudzovanie a/alebo testovanie podľa § 16 ods. 6 písm. b vodného zákona nemá vykonať, ale aj v prípade ak sa testovanie vyžaduje.
Pripomienka k čl. II novelizačnému bodu 3
Odborná verejnosť nesúhlasí s vypustením § 16b a § 16c.
Odôvodnenie:
Navrhovaná zmena je neodôvodnená. Praktické skúsenosti z posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na stav útvarov povrchovej a podzemnej vody poukazujú na nedostatočnú znalosť článku 4.7 Rámcovej smernice o vode u všetkých zainteresovaných subjektov a nízku úroveň všeobecných poznatkov o Rámcovej smernici o vode. Posudzovanie dopadu navrhovaných činností na stav útvarov povrchovej a podzemnej vody a zákonný postup udeľovania výnimiek z environmentálnych cieľov, je odborná činnosť, ktorú nemôžu vykonávať osoby bez príslušnej odbornej spôsobilosti.
Pripomienka k čl. II novelizačnému bodu 4
Odborná verejnosť nesúhlasí s doplnením § 24 odseku 1 o písmeno e) v znení: „e) v jeho dôsledku dôjde k nesplneniu environmentálnych cieľov podľa § 5“.
Odôvodnenie:
Ide o duplicitu s § 24 ods. 1 písm. d) vodného zákona v znení: ak „si to vyžaduje plnenie plánu manažmentu povodí, programu opatrení“. Plány manažmentu povodí v programe opatrení stanovujú, ktoré vydané povolenia na osobitné užívanie vôd sa musia prehodnotiť alebo zrušiť z dôvodu nesplnenia environmentálnych cieľov. Navrhované duplicitné ustanovenie je vágne a ľahko zneužiteľné. Prípad takéhoto zneužitia už bol zaznamenaný (prípad Hučava).
Pripomienka k čl. II novelizačný bod 8
Odborná verejnosť nesúhlasí s doplnením § 36 o nové odseky 18 a 19. Nesúhlasí ani s návrhom na zmenu a doplnenie nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd. Malá čistiareň odpadových vôd patrí medzi iné primerané alebo individuálne systémy (IAS), ktoré sú upravené v § 36 ods. 3, 4 vodného zákona. Limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia sa musia odvíjať od veľkosti aglomerácie a kvalitatívnych cieľov vyplývajúcich z iných smerníc Spoločenstva (najmä Rámcová smernica o vode).
Odborná verejnosť žiada doložiť kompletnú tabuľku zhody pre smernicu 91/271/EHS. Na základe zistených nedostatkov transpozície citovanej smernice a podľa dokumentu „TERMS AND DEFINITIONS OF THE URBAN WASTE WATER TREATMENT DIRECTIVE (91/271/EEC)“ navrhnúť zmenu ustanovení § 36, 37 a 38 vodného zákona.
Odôvodnenie: Nesúlad so smernicou 91/271/ES a Rámcovou smernicou o vode (napr. zákaz priameho vypúšťania znečisťujúcich látok do podzemných vôd okrem zdôvodnených výnimiek).
